OZ Beautiful People pre vás pripravilo rozhovor na tému násilia páchaného na ženách so zameraním sa na partnerské vzťahy resp. domácnosti. Chcú sa agresori zmeniť? Akí sú to ľudia? Prečo samotné ženy, na ktorých je násilie páchané, ospravedlňujú násilníkov?

Prečo bagatelizujeme násilie páchané na ženách? Ako by nám pomohla ratifikácia Istanbulského dohovoru? Aké služby poskytuje OZ Žena v tiesni? Aj o tom viac zaznelo v rozhovore.

Hostka: Tatiana Brnová, OZ Žena v tiesni

Kto, ak nie my?

Už v roku 2019 sme pre túto akciu vyrobili krátky video-spot, v ktorom sme sa zamerali na samotných „tvorcov“ neporiadku. Alebo lepšie povedané ničiteľov poriadku a životného prostredia, ktorých sme nazvali stručne a vecne- blbcami. Keďže sa na problematiku pozeráme zo širšieho kontextu, tento rok nás zaujal iný aspekt.

Za jednotlivé ročníky si miestni organizátori všimli, že na akcii sa zúčastňovalo podstatne menej ľudí, ako sa pôvodne na sociálnych sieťach prihlásilo. /PS: áno, niekedy to časovo nevyjde, alebo viacerí sa rozhodnú pozbierať odpadky aj sólo../ A práve na túto skúsenosť sme sa zamerali pri vymýšľaní motívu k spotu Upracme Slovensko 2020. Vyjadrili sme ho jednoduchým spôsobom, presne tak, ako ho pozorujeme aj v živote.

Samozrejme, že si v prvom rade želáme, aby neporiadok v našom okolí vôbec nebol, alebo by si ho odpratali tí, ktorí ho majú na svedomí. To sa, žiaľ, často nestáva. Čo nám teda zostáva? Pokiaľ vyhodnotíme situáciu ako zlú a riešenia v základoch neustále zlyhávajú, pokúsme sa jej dopady aspoň o niečo zmierniť.

Často zaznievajú vyjadrenia typu „Treba to upratať..“ Ale kto to spraví, ak nie my? Nečakajme len na tých druhých a nespoliehajme sa iba na slová, ktoré napokon nikam nevedú. Odkaz je jasný – Slová nestačia, potrebujeme činy.

Koľko sa vyzbieralo?

Do upratovacej akcie v Martine sme sa opäť zapojili aj osobne, a z toho, čo sme videli, nám prišlo ťažko. Čierna skládka medzi obchvatom a riekou Turiec na Podháji mala niečo cez 30 m2. Taký roztomilý jednoizbáčik. Dozvedeli sme sa, že na tejto ploche prebývali ľudia bez domova. Je pochopiteľné, že si naznášajú veci na kopu a využívajú daný priestor v podstate na všetko.

Akési rozhádzané predmety v tráve a nepatrná šanca na ich ďalšie využitie nie je prioritou pre ľudí, ktorí majú úplne iné problémy. Smutné však je, že sú to stále len rozhádzané odpadky, ktoré sa za mesiace či roky doslova zažrali do pôdy. Ešte k tomu neďaleko rieky.

Pohľad na túto skládku bol hrozný, no smutný bol aj samotný ľudský rozmer. Emócie však musia ísť bokom. Prišli sme upratovať. Tak už len natiahnuť rukavice, nasadiť rúško a hor sa do práce. Prvotný odpor z kontaktu s odpadkami po pár minútach vyprchal a čistenie išlo akosi automaticky.

Koberce, deky, topánky, konzervy, plastové fľaše, hračky či stará elektronika…tvorili podstatnú časť tohto skladiska. Pár desiatok metrov od ľudských obydlí, vo vyššom krovinatom poraste, všetko sa tam akosi udomácnilo a tíško sa stalo súčasťou nášho priestoru.

Do akcie sa zapojilo asi 32 dobrovoľníkov. Približne polovica upratovala čiernu skládku pri horúcovode na Podháji. Druhá skupina dala do poriadku oddychovú zónu nad plavárňou. Dokopy sme vyzbierali 119 vriec o hmotnosti 1,58 tony.

Čo ich zaujalo najviac?

Seminár organizovalo občianske združenie Beautiful People, ktorého členovia majú niekoľkoročné skúsenosti s prácou v médiách. „Baví nás práca s kamerou či mikrofónom, preto sme sa chceli o zážitok z nej podeliť aj s deťmi. Možno to niektoré motivuje, aby sa viac zaujímali o dianie okolo seba, prípadne o prácu v mediálnej oblasti,“ uviedla lektorka kurzu Tatiana Paučinová.

Počas štyroch stretnutí si deti mohli osvojiť viacero teoretických i praktických znalostí.  Teoretická časť seminára sa zameriavala predovšetkým na základné pojmy, históriu médií či formu novinárskych prejavov.

Keďže sa v mnohých médiách často objavujú aj nepravdivé či zavádzajúce informácie, v ktorých je niekedy ťažké zorientovať sa,  organizátori deti poučili aj o týchto nástrahách. „Veľa detí trávi čas na sociálnych sieťach, ale na to, ako ich využívať a ako triediť informácie, žiaden manuál nedostali. Preto sme im na pár jednoduchých príkladoch túto problematiku objasnili,“ popísal jednu z osnov lektor Dominik Konček.

Najväčší záujem u detí jednoznačne vzbudila praktická časť. Do rúk dostali kamery, mikrofóny a vyskúšali si aj prácu novinárov . „Ako podľa teba vyzerá práca novinára?“ zisťovala v úlohe reportérky Adriana. „Novinár vyhľadáva informácie a potom ich posúva ďalším ľuďom. Ja sa im aj čudujem, lebo to majú strašne ťažké,“ odpovedala pohotovo Rebeka.

Deti si vyskúšali modelovú situáciu kladenia otázok na základe fiktívneho prípadu trestného činu, spoločne vytvorili reportáž o priebehu novinárskeho kurzu či o schopnostiach a záľubách samotných účastníkov kurzu. „Čo si sa naučil na tomto kurze?“ zaujímala sa Ilonka. „Rozprávať do mikrofónu, nehanbiť sa pred kamerou a natáčať na kameru,“ zhodnotil Tomáš.

Deti sa pýtali profesionála

O praktické skúsenosti sa s deťmi podelil aj kameraman z televízie Markíza, ktorý im dal niekoľko dobrých tipov, ako pracovať s kamerou. Následne sa ocitol na druhej strane, ako je zvyknutý, pretože sa objavil pred kamerou a deti mu kládli otázky. „Ocitli ste sa niekedy v patovej situácii?“ zaujímala sa Samantha. „Zažili ste niečo smiešne?“ pýtal sa Radko.

Janka, opačne, zaujímalo, či sa  kameraman niekedy ocitol v nebezpečenstve. Malí reportéri hosťa nešetrili a formou spravodajského rozhovoru sa tak dozvedeli viacero zaujímavých príbehov z jeho práce.

6. decembra sa v budove komunitného centra objavil aj Mikuláš s jeho pomocníkmi a ani tí neunikli otázkam zvedavých reportérov. Výsledkom spoločného úsilia počas trvania kurzu boli krátke video-reportáže a výtlačok 1. vydania BAMBInovín, ktoré spracovali lektori.

Na záverečnom stretnutí  tieto výstupy, ako aj priebeh seminára zhodnotili a zavŕšili ho malou oslavou – ako sa na deti patrí – sladkosťami. „Sme radi, že deti kurz zaujal, pričom s väčšinou sme sa stretávali pravidelne. Bolo pekné sledovať tú radosť, keď dostali priestor predviesť sa a ešte viac, keď sa im niečo podarilo. Nebáli sa pýtať, boli aktívne a s niektorými by sme radi pokračovali aj mimo tohto workshopu,“ zhodnotila Tatiana Paučinová.

Projekt bol realizovaný s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Zdroj: účastníci kurzu Amen Sam Novinara,  OZ Beautiful People

Podarí sa im inšpirovať aj nás? My sme boli pri tom, aby sme akciu zdokumentovali.

Ako to celé začalo…

Príbeh Svetového čistiaceho dňa sa začal v roku 2008 v Estónsku (vtedy ešte národné) hnutie Let’s Do It usporiadalo udalosť, ktorej sa zúčastnilo 50.000 obyvateľov a spoločne vyčistili za jeden deň celú krajinu. Počas desiatich rokov sa povedomie o tejto myšlienke rozšírilo do 150 štátov sveta. Zapojilo sa okolo 21 miliónov ľudí a vyzbierali viac ako 500.000 ton odpadu.

Minulý rok sa Slovenská republika zapojila do tejto medzinárodnej akcie vôbec po prvýkrát a to z iniciatívy aktivistov Upracme Slovensko. Tentokrát vyšlo veľké upratovanie na 21. septembra 2019 a zapojí sa doň odhadom viac ako 25 miest Slovenska. Klikni TU a over si, či sa bude upratovať aj v tvojom meste.

Ako to v minulosti dopadlo v Turci?

Oblastná organizácia s názvom Upracme Martin organizovala v aktuálnom roku už dve upratovania. To prvé, s prívlastkom jarné, sa uskutočnilo v polovici marca a aktivistom sa podarilo vyzbierať celkovo 20m³ odpadu, čo zodpovedá objemu dvoch veľkokapacitných kontajnerov. Ďalšie  s názvom Upracme (si) Martin sa konalo koncom apríla, kedy sa dobrovoľníci zišli pri zimnom štadióne, prešli oba brehy rieky Turiec, pričom sa podarilo vyzbierať viac ako 110 vriec komunálneho odpadu a plastov, 5 vriec skla a vyčistili 10 skládok.

V sobotu sa Martinčania opäť zídu pri zimnom štadióne a to o 9-tej hodine. Odtiaľ sa pôjde po hlavnej trase  popri rieke Turiec na strane s horúcovodom a pokračuje sa smerom k OC Tulip a späť po Podhájskej strane. Viac informácií na facebookovej stránke podujatia.