Už sa na to nemôžem pozerať… Keď slová nestačia

Do akcie známej ako Svetový čistiaci deň sa  19.9.2020 sa vďaka iniciatíve Upracme Slovensko zapojila už po tretíkrát aj naša krajina. Posolstvo je prosté – upratať si prostredie od odpadkov a čiernych skládok, a aj týmto spôsobom zmierniť negatívne vplyvy na životné prostredie. Ide o tému, ktorá je nášmu občianskemu združeniu blízka, a tak sme opäť neváhali, a aj tento rok sme pripravili propagačný spot.

Kto, ak nie my?

Už v roku 2019 sme pre túto akciu vyrobili krátky video-spot, v ktorom sme sa zamerali na samotných „tvorcov“ neporiadku. Alebo lepšie povedané ničiteľov poriadku a životného prostredia, ktorých sme nazvali stručne a vecne- blbcami. Keďže sa na problematiku pozeráme zo širšieho kontextu, tento rok nás zaujal iný aspekt.

Za jednotlivé ročníky si miestni organizátori všimli, že na akcii sa zúčastňovalo podstatne menej ľudí, ako sa pôvodne na sociálnych sieťach prihlásilo.  /PS: áno, niekedy to časovo nevyjde, alebo viacerí sa rozhodnú pozbierať odpadky aj sólo../ A práve na túto skúsenosť sme sa zamerali pri vymýšľaní motívu k spotu Upracme Slovensko 2020. Vyjadrili sme ho jednoduchým spôsobom, presne tak, ako ho pozorujeme aj v živote.

Samozrejme, že si v prvom rade želáme, aby neporiadok v našom okolí vôbec nebol, alebo by si ho odpratali tí, ktorí ho majú na svedomí. To sa, žiaľ, často nestáva. Čo nám teda zostáva? Pokiaľ vyhodnotíme situáciu ako zlú a riešenia v základoch neustále zlyhávajú, pokúsme sa jej dopady aspoň o niečo zmierniť. Často zaznievajú vyjadrenia typu „Treba to upratať..“ Ale kto to spraví, ak nie my? Nečakajme len na tých druhých a nespoliehajme sa iba na slová, ktoré napokon nikam nevedú. Odkaz je jasný – Slová nestačia, potrebujeme činy.

Koľko sa vyzbieralo?

Do upratovacej akcie v Martine sme sa opäť zapojili aj osobne, a z toho, čo sme videli, nám prišlo ťažko. Čierna skládka medzi obchvatom a riekou Turiec na Podháji mala niečo cez 30 m2. Taký roztomilý jednoizbáčik. Dozvedeli sme sa, že na tejto ploche prebývali ľudia bez domova. Je pochopiteľné, že si naznášajú veci na kopu a využívajú daný priestor v podstate na všetko.

Akési rozhádzané predmety v tráve a nepatrná šanca na ich ďalšie využitie nie je prioritou pre ľudí, ktorí majú úplne iné problémy. Smutné však je, že sú to stále len rozhádzané odpadky, ktoré sa za mesiace či roky doslova zažrali do pôdy. Ešte k tomu neďaleko rieky.

Pohľad na túto skládku bol hrozný, no smutný bol aj samotný ľudský rozmer. Emócie však musia ísť bokom. Prišli sme upratovať. Tak už len natiahnuť rukavice, nasadiť rúško a hor sa do práce. Prvotný odpor z kontaktu s odpadkami po pár minútach vyprchal a čistenie išlo akosi automaticky. Koberce, deky, topánky, konzervy, plastové fľaše, hračky či stará elektronika…tvorili podstatnú časť tohto skladiska. Pár desiatok metrov od ľudských obydlí, vo vyššom krovinatom poraste, všetko sa tam akosi udomácnilo a tíško sa stalo súčasťou nášho priestoru.

Do akcie sa zapojilo asi 32 dobrovoľníkov. Približne polovica upratovala čiernu skládku pri horúcovode na Podháji. Druhá skupina dala do poriadku oddychovú zónu nad plavárňou. Dokopy sme vyzbierali 119 vriec o hmotnosti 1,58 tony.

Foto: Upracme Martin